Hospodársky významné kultivary broskýň (Persica vulgaris) možno niekedy len obťažne odlíšiť od seba. Najviac rozdielov je na plode a v jeho vlastnostiach (farba, tvar, oddelitelnost dužiny od kôstky, kôstka), ale aj v období dozrievania. Významnou vlastnosťou je aj plstnatosť šupky alebo jej plešivosť. Pod pojmom obdobie dozrievania rozumieme obdobie, v ktorom do zberovej zrelosti úplne dozrelo 50 % plodov.
TEPLO
Broskyne sú náročné na teplo, a to nielen na priemerné ročné teploty, ale najmä na rozdelenie teplôt v priebehu roka a počas vegetačného obdobia. V zime znášajú krátkodobé poklesy teplôt až na -25 °C. Najväčší vplyv na odolnosť proti mrazu
majú stav výživy a priebeh počasia v predchádzajúcom roku, predovšetkým vo fáze zakončovania vegetácie, úroveň agrotechniky, vek výsadby aj úroveň zberu v minulom roku. Najcitlivejšie sú a najčastejšie namŕzajú kvetné orgány, ďalej
listové púčiky, kambiálne pletivo, drevo a korene. Broskyne sú v porovnaní s marhuľami menej citlivé na poklesy jarných teplôt, ale existujú aj rozdiely medzi kultivarmi. Kultivary s miskovitým typom kvetu sú poškodzované poklesmi teplôt na -2 až -3 °C, ale kultivary so zvončekovitým typom kvetu znášajú poklesy teploty na -4 až -5 °C. Výkyvy teplôt v zimnom, ale najmä v predjarnom období nepriaznivo pôsobia na vegetatívne orgány.
SVETLO
Broskyne sú náročné na svetlo. V zatienených hustých korunách a pri nedostatočnej vzdialenosti stromov od seba sú rodivosť aj kvalita plodov neuspokojivé a rýchlo sa zhoršuje zdravotný stav stromov. To treba brať do úvahy pri výbere stanovišťa, smerovaní radov a pri reze broskýň.
VLHKOSŤ
Nevyhnutnou podmienkou rastu a rodivosti broskýň je vlhkosť pôdy. Optimálne vlahové pomery v pôde zabezpečujú správnu výživu, rast vegetatívnych orgánov, intenzitu fotosyntézy, tvorbu kvetov a plodov aj vyzrievanie dreva a pripravenosť všetkých orgánov na zimné obdobie. Broskyne majú veľmi vysoké nároky na vodu v období tvorby kvetov a najmä v období po odkvitnutí pred fyziologickým opadaním plôdikov, pri najrýchlejšom narastaní plodov.
PODY
Pre broskyne sú najvhodnejšie stredne ťažké hlinité pôdy s dobrou vodnou a vzdušnou kapacitou a s neutrálnou alebo len mierne alkalickou reakciou. Väčšie množstvo vápnika v pôde zvyšuje nebezpečenstvo výskytu chloróz. Vhodné sú mierne svahy, na ktorých prúdenie vzduchu znižuje škody spôsobené predjarnými mrazíkmi.
Tvarove sa najlepšie osvedčujú zakrpky s výškou kmeňa 0.8 m. Najvhodnejšími podpníkmi broskýň sú vyšľachtené generatívne podpníky - semenáče. Používajú sa však aj vegetatívne – typové – podpníky.
REZ
Rez broskýň sa odlišuje od rezu ostatných ovocných druhov. Broskyne rodia najmä na jednoročných výhonoch, zatiaľ čo starší obrast postupne odumiera. Preto sa rezom snažíme vypestovať pevné korunové konáre s početným rodivým obrastomn.
Broskyne najčastejšie pestujeme ako voľné zákrpky s kotlovitými, široko rozkonárenými korunami (bez stredného výhonu). Pestovanie korún so stredným výhonom je nevhodné, pretože broskyne sa vyznačujú intenzívnym vrcholovým rastom, skoro vytvárajú druhé poschodie, pričom dolné poschodie zakrpatieva a rodivý obrast na zatienených miestach odumiera.
VÝSADBA
Na vysádzanie môžeme použiť jednoročné očkovance, ktoré po vysadení silne skrátime. Lepšie sa ujímajú stromčeky s tenším kmienikom a bohatým koreňovým vlásím. Rez korunky vykonáme na jar. Ak je na kmieniku predčasný obrast, vyberieme na miestach, kde chceme založiť korunku, 3-4 výhony. Ak sú hrubé ako ceruzka, najhornejšie skrátime na 1-2 púčiky, najspodnejší maximálne na 4 púčiky. Režeme na vonkajší púčik. Ostatný obrast a terminálny výhonok odrežeme nad hornejším bočným výhonom.
Ak je bočný obrast slabší, skrátime ho a najspodnejší púčik tesne pri kmieniku. V prípade, že na kmieniku v miestach na založenie korunky nie je predčasný obrast, korunku vypestujeme z púčikov, ktoré sa nachádzajú na týchto miestach.
Ak vysádzame stromčeky s kotlovitou korunou, vypestovanou už v škôlke, ponecháme 3-4 výhony, ktoré značne skrátime (najhornejší na 3, najspodnejší maximálne na 5 púčikov).