Pomologicky sa kultivary egrešov (Grossularia uva-crispa) rozdeľujú podľa farby plodov na červenoplodé, žltoplodé, zelenoplodé a bieloplodé. Odlišujú sa ďalej farebnými odtieňmi týchto farieb a intenzívnym vyfarbením oslnených častí plodov.
Jednotlivé kultivary možno identifikovať podľa charakteru rastu, letorastov, listov, kvetov, plodov, podľa termínu začiatku kvitnutia a poďla obdobia dozrievania plodov.
Charakteristickým znakom plodu je jeho veľkosť, tvar, farba, chlpatosť, pevnosť šupky a šťavnatosť a chuť dužiny, pri stolových kultivaroch aj množstvo semien v dužine a ich veľkosť.
Základné tvary plodov sú rozličné: guľovitý, vajcovitý až hranatý. Dôležitá je aj tvarová vyrovnanosť plodov a ich odolnosť proti predčasnému praskaniu, pri stolových kultivaroch aj jemnosť a nepoznateľnosť šupky v chuti plodov a chuť dužiny.
PODA
Egreš nie je veľmi náročný na pôdne a podnebné podmienky. Najlepšie sa darí vo výhrevných, stredne vysokých polohách a v stredne ťažkých, hlinitých, vlhkých pôdach s dostatočným obsahom humusu. Dobre znáša suché oblasti, zhoršuje sa však jeho úrodnosť. Znáša polotieň. Najviac vlahy si vyžaduje v období intenzívneho rastu a nasadzovania a dozrievania plodov. Ako plytko sa zakoreňujúci druh okamžite reaguje na všetky agrotechnické zásahy.
Výhodnejšie je pestovanie stromčekovitých tvarov egreša. Egreš sa ľahko vegetatívne rozmnožuje. Veľmi dobrú afinitu má s ríbezľou zlatou, na ktorú sa vrúbľujú drevité aj polodrevité vrúble egreša.
VYSÁDZANIE
Egreš vysádzame na jeseň (sadence s kmienikom vysokým 1,0 m) do sponu 2 x 1m k pevným kolíkom, ktoré na rozdiel od kolov pri ovocných stromoch majú siahať nad korunku. Pri neskoršej, zvyčajne veľkej násade plodov vyviažeme ku kolíku aj jednotlivé konáre, a tak zabránime zlomeniu korunky. Miesto kolíkov môžeme použiť 2,5-3 mm hrubý pozinkovaný drôt, natiahnutý vo výške korunky. Na vyväzovanie je vhodný elektrický drôt.
Ak chceme záhradku využiť čo najlepšie, môžeme striedavo vysádzať stromčeky s výškou kmienika 0,5 (0,6) a 1,0 (1,2) m vo vzdialenosti 0,75 m od seba. Na jar po vysadení skrátime korunové výhony stromčekovitého egreša na 3 púčiky. Snažíme sa vypestovať silnú, pravidelne rozloženú korunku s najmenej šiestimi hlavnými konármi. Ich predlženie potom každý rok skracujeme o tretinu až o polovicu, bočný obrast o tretinu až o dve tretiny dĺžky. Výhony, ktoré zahusťujú korunku, odstraňujeme. V neskorších rokoch zabraňujeme zostarnutiu zmladením korunky tak, že konáre skrátime asi o tretinu. Koreňové výmladky ríbezle zlatej včas a v dostatočnej hĺbke šetrne odstránime.
Sadenice kričkových egrešov vysádzame do sponu 2 x 2 m, pri pásovej výsadbe do sponu 2 x 1 m. Pri vysádzaní skrátime výhony na 1-2 púčiky. Na jar ďalšieho roku vyberieme 5-8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátime o tretinu a ostatné slabšie odstránime. Ak sa už v prvom roku na výhonoch vytvoril bočný obrast, na jar druhého roku ho skrátime na 1-2 púčiky.
PESTOVANIE
Pri ďalšom pestovaní dbáme o to, aby ker zostal riedky a nezahusťoval sa. Preto začiatkom leta (spravidla druhého roku) odstraňujeme všetky nové výmladky, ktoré nepotrebujeme na doplnenie kra. V predjarí skracujeme bočný obrast konárov o tretinu až o dve tretiny, predlženie konárov o tretinu až o polovicu.
Po 8-12 rokoch kry zmladzujeme tak, že staré konáre odrežeme až pri zemi a miesto nich ponecháme nové silné výhony.
Previsnuté konáre kríčkových egrešov pestovaných v pásoch je vhodné zdvihnúť silnejším drôtom alebo tyčami, vedenými vo výške 0,25-0,30 m po obidvoch stranách radov. Redšie vysádzané kríčkové egreše možno tiež doplniť medzisadbou stromčekovitých egrešov.
Kríčkové sadence egreša možno spoľahlivo vypestovať potápaním.
CHOROBY: Hrdza ríbezľová na egreši
Rez egreša po vysadení a v ďalšom roku: a - ker zrezaný po vysadení, b - ker skrátený v ďalšom roku
Výchovný rez stromčekových egrešov: a - skrátenie koruny po vysadení, b - rez korunky v prvom roku
Udržiavací rez stromčekových egrešov: hore - stromček pred rezom, dole - stromček po reze
