Jednotlivé kultivary ríbezlí boli vypestované z väčšieho počtu botanických druhov rodu Ribes. Preto majú rozdielne požiadavky na ekologické podmienky.
Pomologicky sa kultivary ríbezlí rozdeľujú podľa farby plodov na červenoplodé, bieloplodé a čiernoplodé. Jednotlivé kultivary ríbezlí možno identifikovať jednak podľa charakteru rastu, letorastov, púčikov, listov, kvetov, plodov, jednak podľa termínu začiatku pučania a kvitnutia, obdobia dozrievania plodov, ako aj podľa rodivosti.
VYSÁDZANIE
Ríbezle sa vysádzajú tam, kde nie je nebezpečenstvo neskorých jarných mrazíkov. Červené a biele ríbezle sa lepšie daria vo vyšších polohách, kde je dostatok vlahy a priemerná ročná teplota 6 až 8 °C. Vysokú vzdušnú vlhkosť si vyžadujú najmä v období kvitnutia. Znášajú aj čiastočne zatienené stanovištia. Čierne ríbezle sú naopak náročné na úplné osvetlenie. Najlepšie sa daria v nížinatých bezmrazových polohách maximálne do 350 mn. m. s priemernou ročnou teplotou 7 až 9°C. Červenoplodé a bieloplodé kultivary ríbezlí nie sú také citlivé na namŕzanie dreva ako čiernoplodé kultivary.
Ríbezľa ako plytko sa zakoreňujúci druh si vyžaduje ornicu bohato zásobenú humusom s vysokou biologickou činnosťou. Červené a biele ríbezle si vyžadujú ťažšie pôdy dobre zásobené vlahou so slabo kyslou reakciou, čierne ríbezle znesú aj menej vlhké, ale záhrevné pôdy s neutrálnou a slabo alkalickou reakciou. Pôda nesmie byt zamokrená, hladina podzemnej vody má byť v hĺbke 0,7-0,9 m.
ROZMNOŽOVANIE
Väčšinu kultivarov ríbezlí rozmnožujeme vegetatívne, a to buď drevitými, alebo mäkkými zelenými odrezkami. Horšie sa rozmnožujúce kultivary rozmnožujeme odkopkami, potápaním alebo štepením na meruzalku, ktorú používame aj na vypestovanie stromčekovitých foriem.
Na jarné rozmnožovanie odrezkami odoberáme od novembra do februára z jednoročných výhonov asi 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky založíme vo zväzkoch do mierne vlhkého riečneho piesku a uložíme v pivnici. Skoro na jar ich napicháme do záhonu s ľahšou humusovou piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Picháme ich mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním môžeme rozmnožovať aj v septembri. V tomto prípade odrezky hneď napicháme na záhon.
Ak chceme rozmnožovať potápaním, rok pred rozmnožovaním na materskej rastline zrežeme výhony asi 50 mm nad zemou a pôdu okolo nej dobre pohnojíme. Na jar budúceho roku o tretinu skrátime 5-10 nových silných výhonov, lúčovite ich rozložíme okolo kra a háčikmi ich pripevníme k zemi. Len čo letorasty, ktoré vyrástli z púčikov, dosiahnu 0,25 m, postupne ich prihrnieme kyprou zeminou, aby sa zakorenili. Po skončení vegetačného obdobia zakorenené výhony oddelím a zaškôlkujeme. Po roku ich vysadíme na určené miesto.
Ríbezľu je najvhodnejšie pestovať ako ker. V tomto tvare sa ľahko zmladzuje a dlhšie vydrží na stanovišti (v dobrých podmienkach a pri dobrom ošetrovaní až 40 rokov). Ríbezľa pestovaná v tvare stromčeka je menej vhodná, pretože rýchlejšie starne.
Ríbezle vysádzame do radov vzdialených od seba 3 m (pri bielych a menej vzrastných aj 2 m), v radoch vo vzdialenosti 1,5-2 m (červené a biele) až 2-3 m (čierne). Ak chceme pestovať stromčekovité ríbezle, vysádzame ich 1 m od seba a 0,7 m od cestičky.
Dobre vyvinuté dospelé kry majú mať 8-12 silných konárov. Možno to dosiahnuť správnym vysadením a ošetrovaním ríbezlí u v prvých rokoch po vysadení.
Pretože ríbezle pučia skoro na jar, silné 1-2-ročné sadenice vysádzame na jeseň. Skrátime im poškodené a veľmi dlhé korene a na nadzemnej časti ponecháme 3-5 silných výhonov; slabé výhony odstránime. Vysádzame ich do jamiek s priemerom aj s hĺbkou 0,4 m, a to tak hlboko, aby sadenec bol asi o 50 mm hlbšie, ako rástol v škôlke. To umožní, aby všetky výhony boli dole prihrnuté zemou a mohli vytvoriť vlastné korene, čim sa neskôr uľahčí zmladzovanie krov. Hlbšie vysádzanie je nevyhnutné pri kultivaroch vrúbľovaných na ríbezľu zlatú, pretože pri plytkom vysádzaní vytvára výmladky.
Pri vysádzaní dáme do jamiek dobre uležaný kompost. K sadencom vysádzaným na jeseň prihrnieme kopček zeme, ktorý na jar rozhrnieme a výhony skrátime na 2-3 púčiky, aby sa vytvorili silné výhony. Počas vegetačného obdobia pôdu niekoľkokrát plytko kyprime, plejeme, zavlažujeme alebo nastielame proti vysychaniu. Na jeseň pôdu opäť prihrnieme ku koreňom.
V druhom roku po vysadení sa odporúča vo februári až v marci opäť skrátiť silné výhony na 2-3 púčiky, slabé buď na jeden púčik, alebo ich odstrániť. Tak sa vytvoria veľké a silné kry, na ktorých na jar tretieho roku ponecháme 8-12 silnejších výhonov a ostatné, najmä slabé, nevyzreté alebo choré, odrežeme.
STRIHANIE
V ďalších rokoch udržiavame dobrú životnosť a rodivosť ríbezľových krov pravidelným presvetľovaním. Skoro na jeseň alebo skoro na jar odrezávame tesne pri zemi štvorročné aj päťročné starnúce a málo rodiace konáre (prejavuje sa to menšími listami a plodmi a tmavšou borkou) a všetky konáre rozčesnuté k zemi (najmä pri čiernych ríbezliach, ktoré sazmladzujú vo vnútri krov), ako aj konáre poškodené alebo napadnuté chorobami. Miesto nich ponecháme silné jednoročné výhony. Pri pravidelnom ošetrovaní každý rok tak nahrádzame 2-3 výhony. Presvetľovaním udržiavame kry dostatočne svetlé. Jednoročné výhony potom dobre obrastajú a poskytujú dobré úrody kvalitných plodov. Väčšie rezné rany zatrieme štepárskym voskom na ochranu proti hubovým chorobám, ktoré inak prenikajú do pletiva a spôsobujú, najmä pri čiernych ríbezliach, odumieranie konárov. Koncom mája alebo začiatkom júna odstraňujeme tesne pri zemi slabé a nadbytočné nove letorasty a necháme len tie, ktoré sú potrebné na doplnenie kra. Včasným odstránením nadbytočných letorastov sa posilní rast a životnosť výhonov sa znižuje úroda plodov, preto sa takého rezu vyvarujeme
PESTOVANIE
Stromčekovité ríbezle možno pestovať aj v tvare ovocných stien. Princíp pestovania je rovnaký ako pri pestovaní kríčkových ríbezlí, iba sadence sa vysádzajú hustejšie a rady sú orientované v smere sever - juh.
Pri pásovom spôsobe pestovania vysádzame menej vzrastné kultivary vo vzdialenosti 1 m, vzrastnejšie 1,5 m od seba. Na tento spôsob pestovania sú vhodné čierne ríbezle a kultivary červených ríbezlí so silnejšími konármi vzpriameného vzrastu. Výhony, rastúce do medziradov, odstraňujeme, a tak udržiavame užšie pásy.
Pri pestovaní na drôtoch rastliny vyväzujeme v radoch vo vzdialenosti 1 m od seba a kry vedieme plošne. Vhodné sú najmä kultivary s menej pevným vzrastom. Výhony buď vyväzujeme ku dvom drôtom, natiahnutým vo výške 0,4-0,5 a 0,8-1,0m od zeme, alebo na uľahčenie práce ich preťahujeme medzi dvoma drôtmi vedenými v uvedenej vzdialenosti od zeme.
Na zlepšenie opeľovacích pomerov vysádzame niekoľko kultivarov čiernych ríbezlí. Niektoré kultivary sú len malo samoopelivé, a keby sme ich pestovali samostatne bez kombinácie s dobrými opeľovačmi, dosiahli by sme nízke úrody ovocia.
Choroby: Hrdza ríbezľová
Rez ríbezlí po vysadení a v ďalšom roku: a - skrátenie sadenca po vysadení, b - skrátenie výhonov silného kra po roku pestovania, c - skrátenie výhonov slabého kra po roku pestovania
Výchovný rez stromčekových ríbezlí: a - skrátenie koruny po vysadení, b - rez korunky v prvom roku
Udržiavací rez stromčekových ríbezlí: hore - stromček pred rezom, dole - stromček po reze
