Je jednoročná rastlina. Patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie zeleniny. Používa sa na priamy konzum v čerstvom stave, alebo na konzervovanie. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami. Vegetačná doba trvá 110-210 dní.
Poloda a pôda: Kapuste sa darí v nížinách, nie je náročná na teplo, pretože je otužilá. Možno ju pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach 400-500 m.n.m. Vyhovuje jej otvorená poloha s väčším množstvom vodných zrážok. Skoré odrody si vyžadujú záhrevnejšie pôdy, neskoré odrody potrebujú skôr ťažšie, humózne pôdy s dostatkom živín. Dostatok vlahy je potrebný najmä po vysadení a v druhej tretine vývoja rastlín, predovšetkým v ľahších pôdach. Na kyslých a mokrých pôdach trpí kapusta nádorovitosťou. Na ľahších a suchých pôdach zle rastie a poskytuje nízke úrody.
Jesenná príprava: Pozemok na jeseň zryľujeme, pričom do pôdy zapracujeme maštaľný hnoj.
Sejba: Kapustu pestujeme väčšinou z predpestovaných priesad. Môžeme ju aj priamo vysievať do voľnej pôdy, nie však skoré odrody. Skoré odrody pre úrodu koncom mája a v júni vysievame v polovici februára do teplého pareniska alebo skleníka. Poloskoré odrody sejeme do pareniska v marci, poloneskoré a neskoré v druhej polovici apríla alebo začiatkom mája. Kým priesady skorých odrôd si vyžadujú pri presádzaní dostatok priestoru a treba ich vysádzať do väčších črepníkov, neskoršie neprepichujeme vôbec, najmä ak ich vysievame na riedko. Rastliny sadíme vždy dostatočne hlboko, až po srdiečko, a to na vzdialenosť 0,5 m od seba.
Hnojenie: Keď sa rastliny zakorenia, prehnojíme ju zriedenou močovinou v pomere 1:10 alebo liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g/m2, najlepšie pred dažďom, alebo zálievkou.
Ošetrovanie počas vegetácie: Všetky priesady po zasadení hneď zalejeme. Zálievka je dôležitá najmä pri skorej kapuste. Nezaliata skorá zelenina zabrzdí rast, čím sa predĺži obdobie vývoja. Asi o 10 dní po sadení nahradzujeme neujaté priesady. Za vegetácie 1-2-krát plečkujeme, a podľa potreby 2-3-krát okopávame.
Zber: Skoré a poloskoré odrody zbierame postupne podľa potreby, najlepšie s niekoľkými krycími listami, aby sa hlávky nepotláčali. Jesenné odrody vyberáme aj s koreňmi a uskladňujeme ich v pivnici, alebo vo vyvezenom parenisku, pričom odstránime okrajové listy.
Škodcovia: kvetarka kapustová, slimaky a lizniaky, piliarka repková, mora kapustova, mlynárik kapustovy, skočky na hlúbovinách, voška kapustová
Zdroje:
Praktické záhradníctvo, A.Horynová a kolektív
Záhradkárska encyklopédia, Čestmír Bohm a kolektív
Zelenina, Siegfried Stein
Internet