Odrody:
Skorá: Calibra F1, Jarana F1, Jitka F1, Karotina, Mignon
Poloskorá: Chamare, Typ Kuroda F1, Anina
Neskorá: Flaker, Karola, Koloseum F1, Maxima F1, Rubina
Je dvojročná zelenina s vretenovitým, jasnočerveným koreňom, ktorý obsahuje farbivo karotén. Mrkva je veľmi obľúbená a bežná zelenina. Jecenná predovšetkým pre vysoký obsah provitaminu A, vitamínov B1, B2, PP a mnohé minerálne látky.
Mrkva je chladnomilná rastlina, darí sa jej pri teplote okolo 16°C. Pestuje sa na otvorenej ploche. Pred výsevom je potrebné pôdu poriadne pripraviť. Do pôdy môžete zapracovať kompost, ako zdroj živín. Kamenisté, premočené a pôdy prehnojené dusíkom, sú nevyhovujúce pre mrkvu, pretože spôsobujú rozštiepenie a hnitie koreňa. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, hlboko spracované, na slnečnom stanovisku. Kyslé pôdy treba na jar prevápniť.
Mrkvu vysievame od polovice apríla do riadkov vzdialených od seba 15 cm a do hĺbky cca 1cm. Pri hustom výseve je nutné mrkvu pretrhať, aby vyrástla väčšia a kvalitnejšia. Pokiaľ ju neptretrháme, bude malá a tenká. Mrkvu je potrebné pravidelne polievať a zbavovať buriny.
Karotky pestované pre skorú úrodu zberáme hneď, len čo korene dosiahnu konzumnú veľkosť a sú dobre vyfarbené. Zber sa začína približne v prvej polovici júna. Odrody z jesenných odrôd sú určené na skladovanie.
Choroby a škodcovia
Slimáky a slizniaky
Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia. V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký a slizniačik poľný. Ochrana: Metarex M
Mučnatka na mrkve
V porastoch mrkvy a petržlenu sa objavuje v druhej polovici leta najmä za suchého počasia. So silnejším výskytom múčnatky sa stretávame v prehustených a tienených porastoch. Šírenie ochorenia podporujú aj silné ranné rosy. Pri silnejšom napadnutí porastov dochádza k zníženiu úrody. Ochrana: Thiovit Jet
Škvrnitosť listov na mrkve
Výskyt choroby je všeobecne viazaný na staršie listy a na druhú polovicu vegetácie. Najškodlivejšia je v auguste a v septembri. Pri vhodných podmienkach dochádza aj k napadnutiu stopiek listov. Ak sú podmienky vhodné pre rozširovanie infekcie, dochádza k spájaniu škvŕn, čo vedie ku kučeraveniu a usychaniu listov, ktoré vyzerajú ako spálené. Vysoké straty listov choroba spôsobuje pri daždivom počasí alebo nadmernom zavlažovaní. Ochrana: Kuprikol 50
Uskladnenie mrkvy
Na uskladnenie sa hodia neskoršie odrody, ktoré zbierame tesne pred mrazmi. Mrkvu necháme ležať na hriadke na slnku. Je to kvôli hnilobným baktériám, ktoré na slnku hynú. Vňať zrežeme vo výške cca 10 cm. Korene od hliny nečistíme, inak bude hroziť, že mrkva bude trpieť hubovými chorobami. Skladujeme pri teplote 1°C a vysokej vzdušnej vlhkosti 95%. Mrkva raší pri teplote 2°C. Neuskladňujeme spolu s ovocím, aby nezhorkla kvôli uvoľnovanému etylénu z ovocia.