Je to jednoročná rastlina s mohutnou koreňovou sústavou a vysokou nadzemnou časťou. V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínov C, B1, PP, provitamín A, cukry a veľa minerálnych látok. Vitamíny a minerálne látky sú v plodoch v rovnomernom pomere, preto ani konzumácia väčšieho množstva nespôsobuje tráviace ťažkosti.
Poloha a pôda: Rajčiak je teplomilná rastlina, vyžaduje teplé, chránené a výslné polohy. Pôda má byť záhrevná, s dostatkom humusu, živín i vlahy. Studené a ťažké pôdy rajčiak neznáša, pretože na nich zle rastie a neskôr dozrieva.
Príprava pôdy: Na zimu pôdu hlboko zrýľujeme, pričom do pôdy zapracujeme kompost alebo vyzretý hnoj.
Sejba: V našich klimatických podmienkach je lepšie pestovať rajčiaky z predpestovaných priesad. Rajčiaky majú dlhé vegetačné obdobie (120-140 dní) a sú veľmi citlivé na neskoré jarné mrazy a na prvé jesenné mrazy.
Rajčiaky vysievame asi v polovici marca do debničiek alebo misiek, ktoré umiestníme v teplom parenisku, v skleníku, alebo vo svetlej a teplej obytnej miestnosti blízko okna. Po vzídení, keď rastliny vytvoria prvé pravé lístky, prepichujeme ich do pareniska do vzdialenosti asi 0,08-0,1m od seba. Malé priesady môžeme zasadiť aj do malých črepníkov, naplnených kvalitnou zeminou. Črepníky potom zapustíme v parenisku do zeminy. Rastliny nesmú prechladnúť ani zamrznúť, majú mať dostatok svetla, aby sa nevyťahovali. Parenisko dostatočne vetráme, najmä asi 15 dní pred plánovaným vysádzaním, aby priesadky boli zdravé, otužilé a silné. Priesady rajčiakov vysádzame až koncom mája, keď pominie nebezpečenstvo neskorých mrazov.
Rajčiaky rozdeľujeme na:
- tyčkové- rastú bujne, najmä ich hlavné stonky, ich bočné výhonky vyrastajú z pazúch listov. Pretože hlavná stonka počas vegetácie dorastá až do 2m a viac, musíme ju vyrezovať v opore, aby rastlina nepoľahla. Rodia a dozrievajú postupne. Vysádzame ich do vzdialenosti 0,4-0,6 m od seba. Najskôr na miesto zatlačíme oporu, dlhú aspoň 1,5m, potom pri nej vyhrabeme dieru, priesadu do nej šikmo položíme, z časti prihrnieme a polejeme korene. Keď voda vsiakne, jamu môžeme zakopať. Tyčkové rajčiaky pestujeme na 1-3 výhonky, ostatné bočné výhonky z pazúch vyštipujeme. V druhej polovici augusta až začiatkom septembra odrežeme nad posledným súkvetím vyvinutých plodov vrcholčeky rastlín. Podporíme tak skoré dozrievanie ponechaných plodov.
- kríčkové- majú hlavnú stonku krátku a je ukončená súkvetím. Tento stav podporí rýchly rast bočných stoniek, ktoré ukončujú svoj vrchol súkvetím. Nevyžadujú si oporu. Najviac sú charakteristické krátkym vegetačným obdobím. Vysádzame ich na záhon do sponu 0,5x0,6m. Rastliny počas vegetácie ponechávame normálne rásť, nevyštipujeme ich.
Hnojenie: Vyžadujú dostatok živín, predovšetkým na začiatku nasadzovania plodov v júli a auguste. Priaznivo pôsobí humus a odležaný hnoj. Pred vysádzaním pohnojíme pôdu dávkou 30-40g/m2 viaczložkovým hnojivom. Od konca júna do začiatku septembra hnojíme raz do týždňa tekutým hnojivom, alebo koncom júna organickým alebo minerálnym hnojivom v dávke 30g/m2, a potom ešte raz koncom júla takým istým množstvom.
Zber: Dozrievajúce plody zbierame od polovice júla až do prvých jesenných mrazov. Obyčajne zbierame raz za týždeň, len v čase najrýchlejšieho dozrievania až 3x/týždeň.
Choroby: hniloba špičiek plodov, kladospóriová škvrnitosť rajčiakov, pleseň zemiakov, septóriová škvrnitosť rajčiakov, fytoftóra rajčiakov
Škodcovia: strapka západna, pásavka zemaiková, vošky na rajčiakoch, molica skleníková na rajčiakoch
Zdroje:
Praktické záhradníctvo, A.Horynová a kolektív
Záhradkárska encyklopédia, Čestmír Bohm a kolektív
Zelenina, Siegfried Stein
Internet