Pehovitosť jabĺk
Pehovitosť jabĺk je fyziologické ochorenie, ktorého hlavnou príčinou je nedostatok prístupného vápnika v pôde. Ochorenie sa intenzívnejšie prejavuje v suchých a teplých rokoch s nedostatkom zrážok, v rokoch so slabšou úrodou a na pôdach výdatne hnojených maštaľným hnojom a trusom drobných domácich zvierat. Pehovitosť najčastejšie postihuje Coxovu renetu a jej pomerne rozšírené krížence (napr. Dukát, Šampion, Clivia a pod.), nájde sa však aj na ďalších odrodách. Na povrchu plodov sa prejavuje tmavozelenými preliačinami, pod ktorými sa nachádzajú hnedé ostrovčeky odumretého pletiva dužiny, zasahujúce často až do hĺbky 5-10 mm. Podobné príznaky sa často objavujú aj na Jonathane. Táto škvrnitosť však postihuje len šupku Jonathanov, do dužiny nepreniká.
MOŽNOSTI OCHRANY Z uvedených údajov vyplýva, že proti pehovitosti (ale aj proti Jonathanovej škvrnitosti) treba bojovať komplexne. Okrem používania listových hnojív so zvýšeným obsahom vápnika treba dbať aj na harmonickú výživu a pravidelný rez stromov, aby sme každý rok udržali rovnomernú násadu plodov. Postreky citlivých odrôd jabloní by sa mali vykonávať v dvojtýždňových intervaloch od júna do konca leta, najneskôr dva týždne pred zberom ovocia.
MOŽNOSTI OCHRANY Z uvedených údajov vyplýva, že proti pehovitosti (ale aj proti Jonathanovej škvrnitosti) treba bojovať komplexne. Okrem používania listových hnojív so zvýšeným obsahom vápnika treba dbať aj na harmonickú výživu a pravidelný rez stromov, aby sme každý rok udržali rovnomernú násadu plodov. Postreky citlivých odrôd jabloní by sa mali vykonávať v dvojtýždňových intervaloch od júna do konca leta, najneskôr dva týždne pred zberom ovocia.
