Pestovanie orchideí
Chcete pestovať krásne a stále kvitnúce orchidey? Prinášame vám na to množstvo užitočných rád.
Obľúbenosť orchideí čoraz viac vzrastá. Príčinou toho je dlhý čas kvitnutia a jednoduchá opatera mnohých atraktívnych druhov. Šľachtiteľskou prácou a výberom vhodných bohato kvitnúcich rastlín sa vypestovali hybridy Phalaenopsis, ktoré sa dobre prispôsobili klimatickým podmienkam našich bytov. Ich krásne kvety nám robia radosť niekoľko mesiacov v jeseni alebo od zimy až do jari.
Čo je orchidea?
Čeľaď vstavačovité, do ktorej sa orchidey zaraďujú, je taká bohatá, že má pevné miesto aj v ponuke bohato pestovaných rastlín. Zahŕňa vyše 30 000 druhov a spolu s čeľaďou astrovitých je najväčšou čeľaďou vyšších rastlín. U vstavačovitých treba k počtu prirátať viac ako 120 000 krížencov.
Orchidey nie sú cudzopasníci
V minulosti boli orchidey označované ako parazity, čiže cudzopasníci, čo však nie je správne. Podobne ako bromélie, tilandsie a mnohé paprade využívajú orchidey stromy, na ktorých rastú, len ako podklad – sú to epifity. Ich korene fungujú aj ako prichytávacie ústroje, ktorými sa orchidey držia na kôre, na povrchu majú vrstvu odumretých buniek – velamen. Toto pletivo chráni korene pred vysušením, pri daždi nasáva a uchováva veľa vody, ktorú potom odovzdáva koreňom.
Podmienky na pestovanie
Svetlo
Fotosyntéza je najdôležitejší biochemický proces na zemskom povrchu; bez fotosyntézy by nebol možný život. Ak má rastlina k dispozícii málo svetla, nemôže fotosyntéza prebiehať úplne a orchidey hladujú.
Pri nadmernom množstve svetla sa jeho časť premení na teplo a listy sa sfarbia na červenkasto-hnedo, aby sa pigmentmi chránili pred nadbytkom svetla. Väčšina orchideí obľubuje polotienisté stanovišťa, na akých rastú vo svojom prirodzenom prostredí.
Kým v lete hrozí nebezpečenstvo, že orchidey sú na oknách nadmerne ožiarené, v zime majú skôr málo svetla.
Obzvlášť ohrozené sú začiatkom jari, keď sa už prispôsobili tmavšiemu zimnému obdobiu a dni sa rýchlo predlžujú a stavajú jasnejšími. Rastliny si ešte nevytvorili ochranné pigmenty, takže ich listy sa môžu poškodiť. Začiatkom jari a v lete je potrebné okná trochu zatieniť a v zime zatienenie odstrániť.
Svetlomilné orchidey ako napríklad Cattleya, Dendrobium alebo Vanda musia byť priamo na okne, kým rastlinám ako Phalaenopsis, Miltonia a Bulbophyllum lepšie vyhovuje miesto v druhom rade, v tieni iných rastlín.
Niektorým orchideám veľmi osoží v teplom ročnom období pobyt vonku. Sú to napríklad rastliny rodov Cymbidium, Cattleya a jej príbuzné, Oncidium a okruh rodov okolo Odontoglosum.
Teplota
Orchidey rastú v mnohých klimatických oblastiach, ale v kultúre tolerujú aj mierne odchýlky od klímy svojej domoviny. Podľa nárokov na teplotu rozdeľujeme orchidey do troch základných skupín: chladnomilé, temperované a teplomilné. Dôležitá je pritom nielen maximálna teplota, ale aj rozdiel medzi najvyššou dennou a najnižšou nočnou teplotou.
Vysokohorské oblasti Ánd s hmlistými lesmi sú rovnomerne chladné takmer celý rok. V monzúnových oblastiach juhovýchodnej Ázie však existuje cyklus striedania teplôt, na ktorý sa rastliny prispôsobili, a ktorý je v určitom čase rozhodujúci pre základ tvorby kvetov. Oproti tomu tropické dažďové pralesy majú pomerne stálu teplotu po celý rok. Pri pestovaní rastlín je nutné zohľadniť tieto okolnosti.
Substrát
Orchidey nemajú na rozdiel od mnohých rastlín koreňové vlásie, ktoré slúži na prijímanie vody a živín. V zemine, ktorá sa používa pre ostatné izbové rastliny, rýchlo odumrú aj korene terestrických orchideí (napríklad črievičníka). Tropické orchidey takýto substrát vôbec neznášajú.
Substrát pre orchidey musí spĺňať viaceré požiadavky. Musí rastlinu upevňovať, poskytovať koreňom vlhké prostredie a vzduch, čo je veľmi dôležité, lebo velamen sa skladá z odumretých buniek, ktoré ľahko hnijú.
Po mnohých pokusoch sa ukázali ako najlepšie dve hlavné súčiastky substrátu. Je to rašelina a kôra stromov. Rašelina dobre udržuje vlahu a neobsahuje takmer žiadne výživné látky. Kôra má stabilnú štruktúru, veľký povrch a obsahuje málo živín. Rašelina sa môže nahrádzať aj vláknitým materiálom, ako sú napríklad kokosové vlákna.
Pre orchidey je dôležité stabilné zloženie substrátu, neznášajú časté zmeny. Po dvoch rokoch mikroorganizmy substrát rozložia, preto rastliny treba presadiť.
Orchidey poznajú umenie hladovať, v prírode dokážu vyžiť z veľmi mála živín. Rastú relatívne pomaly, výživné soli a vodu si ukladajú do pahľúz a listov, ktorými zároveň prijímajú aj živiny. Potrebujú preto dostávať len málo osobitných výživných látok.
Substráty by ste si síce mohli namiešať aj sami, ale udržanie rovnakej kvality, čo je pre orchidey veľmi dôležité, sa lepšie dosiahne zmesou zo špecializované záhradníctva.
Polievanie a hnojenie
Medzi orchideami je len málo výnimiek, ktoré znášajú premokrenie koreňového systému. Väčšine orchideí vyhovuje, keď prostredie v dosahu ich koreňového systému kolíše od vlhkého po mierne suché, čo patrí k ich prirodzeným životným podmienkam. Oproti tomu v kvetináči je po polievaní dlhší čas mokro.
Je obdivuhodné, ako dobre orchidey dokážu hospodáriť s vodou. Väčšinou úplne stačí poliať rastliny jedenkrát týždenne.
Dôležité je nenechať ich stáť vo vode, pretože by to viedlo k premokreniu – prebytočnú vodu treba z misky vyliať. Na druhej strane substrát nesmie nikdy úplne vyschnúť, lebo by sa poškodila flóra mikroorganizmov, ktorá je pre orchidey veľmi dôležitá.
Ak je to možné, polievať by sa malo dažďovou vodou, pretože korene orchideí sú v prírode prispôsobené na vodu bez obsahu vápnika. Ak to nie je možné, treba používať zmes vodovodnej vody s destilovanou vodou v pomere 2:1.
Počas rastu potrebujú orchidey (ako aj mikroorganizmy v substráte) výživné látky – hnojivá. Optimálne je používať špeciálne hnojivo pre orchidey.
Veľmi dôležité je zásobovať rastliny živinami čo najrovnomernejšie, pretože aj vtedy, keď rastliny nie sú v štádiu aktívneho rastu, musia sa vyživovať mikroorganizmy v substráte, ktoré sú pre ne dôležité.
Keď rastlina rastie pomalšie (zimné obdobie), potrebuje menej výživy a z listov sa vyparuje menej vody. Podľa toho treba redukovať polievanie a hnojenie.
Premokreniu možno predchádzať aj tým, že sa rastliny nepolievajú zhora, ale celý kvetináč sa ponorí do vody (napríklad do vedra), aby sa dobre zavlažil celý substrát.
Presádzanie sympodiálnych orchideí
Najlepším znakom, že rastlinu treba presadiť, je to, keď sa na povrchu nových výhonkov koreňov objavia koreňové vrcholky. Ak nové korene narastú dlhšie ako 1 centimeter, ľahko sa lámu a ďalej potom nerastú.
Pred presádzaním treba rastlinu nechať pár dní vyschnúť. Presádzanie je jednoduchšie, ak nie je substrát premokrený.
Keď sú rastliny zasadené v plastových kvetináčoch, pomalým stláčaním treba uvoľniť korene od stien nádoby, prípadne rozstrihnúť kvetináč. Potom sa koreňový obal opatrne vyberie a odstráni čo najviac starého substrátu.
Následne sa musia nožnicami odstrániť všetky odumreté a hnijúce korene. Zdravé korene sú pevné, odumreté alebo porušené korene sú mäkké a hnedé, vonkajšie vrstvy sa ľahko oddeľujú od stredného valca. Ak sa korene pri presádzaní zlomia, nie je to ešte zlé, pokiaľ ostane neporušený stredný valec.
Nepoužívať staré kvetináče
Plastová hmota kvetináčov stráca po určitom čase pružnosť a stáva sa nepoddajnou. Plastové nádoby sa odporúča uprednostniť pred terakotovými, lebo neprepúšťajú vlahu. Nový kvetináč by mal mať priemer väčší najviac o 2 centimetre ako starý. Pri orchideách treba voliť radšej menší ako väčší kvetináč. V príliš veľkých nádobách ostáva substrát dlho mokrý a stáva sa blatistým, nepriepustným.
Sympodiálne orchidey, napríklad Cattleya, Dendrobium alebo Paphiopedilum, sa umiestnia tak, aby nové výhonky boli čo najviac oddialené od okraja nádoby a mohli tak čo najdlhšie rásť bez prekážky.
Podporiť nové výhonky
Treba počítať s tým, že nové výhonky sa môžu tvoriť i vedľa hlavného výhonka. U starších rastlín, ktoré majú dlhšie podzemkové články, sa to dá vyprovokovať narezaním podzemku. Vysterilizovaným nožom sa podzemok nareže do jednej tretiny tak, aby časti ostali spojené a ľahšie znovu zakorenili. Krúživým pohybom zasuňte korene do kvetináča a uložte ich k stene nádoby, dajte pozor, aby sa príliš nepolámali. Keď je rastlina už upevnená, opatrne medzi korene natlačte substrát. Podzemok by nemal byť pritom zakrytý. Kvetináč naplňte substrátom len asi 2 centimetre pod okraj, čo zamedzí pretekaniu pri polievaní. Rastlinu podoprite a uviažte o kolík, čím získala stabilitu, kým sa vytvoria nové korene. Rastlinu je najlepšie poliať až o jeden alebo dva dni.
Presádzanie monopodiálnych orchideí
Pri presádzaní monopodiálne rastúcich orchideí, napríklad rastlín rodu Phalaenopsis alebo Vanda, treba v niektorých detailoch postupovať inak ako pri sympodiálnych typoch.
U orchideí sa strieda obdobie rastu s obdobím kvitnutia. Počas kvitnutia sa rast rastliny spomalí, alebo celkom ustane. Počas obdobia aktívneho rastu kvitne len málo druhov orchideí. Niektoré druhy majú aj periódu vegetačného pokoja, keď ani nerastú, ani nekvitnú.
Počas obdobia kvitnutia sa rastliny v žiadnom prípade nemajú presádzať, lebo všetku svoju energiu vkladajú do kvitnutia. Keby ste ich vtedy presadili, nemôžu reagovať na zmeny a ich koreňová sústava sa neprispôsobí novému substrátu.
To isté platí aj pre obdobie pokoja. Najlepší čas na presádzanie je obdobie, keď sa rastlina nachádza na začiatku fázy rastu. Väčšinou je to začiatkom jari, keď sa dni predlžujú a svetlo je intenzívnejšie. U sympodiálne rastúcich orchideí sa začína tvorba nových výhonkov a u rastlín rodu Phalaenopsis sa ukazuje nový list.
Postup presádzania
- Rastlina sa vyberie z kvetináča a odstráni sa substrát z koreňového obalu. Potom sa odstránia odumreté a nahnité korene a rastlina sa vloží do stredu nového kvetináča.
- Kvetináč má byť o niečo väčší len vtedy, ak sa koreňová sústava veľmi rozrástla. Väčšinou sa dá použiť rovnaký kvetináč ako predtým, lebo monopodiálne orchidey rastú len do výšky a nerozširujú sa do plochy.
- U rodu Phalaenopsis je lepšie zasadiť aj vzdušné korene. Krúživým pohybom ich vložte do kvetináča a potom medzi korene rozdeľte nový substrát.
- Vyššie rastliny priviažte o bambusovú paličku, aby boli stabilné. Polejte až na druhý alebo tretí deň po presadení.
Predchádzať ochoreniam
Ak chcete, aby na okne stále niečo kvitlo, alebo aby orchidey viac vynikli, odporúčame výber sprievodných kvetov. Žiaľ, tieto rastliny niekedy majú aj nežiaducich „podnájomníkov“, ktorí môžu prejsť aj na orchidey. Môžu to byť molice alebo roztočec chmeľový (červený pavúčik).
Keď je už príliš neskoro
Samozrejme, s jedovatými látkami sa nemôže ľahkomyseľne zaobchádzať ani na parapete okna, ale aj vo vitríne a v skleníku je namieste opatrnosť.
Existujú viaceré rozprašovacie preparáty, alebo pri malom počte rastlín možno insekticíd aplikovať cielene štetcom.
Čo pomôže chorým orchideám?
Silné rastliny nepreukazujú symptómy ochorení a sú odolné proti infekciám. Odstraňovanie starých, odumretých listov a zvädnutých kvetov nedáva hubám a baktériám šancu. V zdravom, čistom priestore sa zárodky môžu rozšíriť oveľa pomalšie.
Príznaky nedostatkov pri pestovaní
Príznakom zhoršených podmienok sú napríklad malé lepkavé kvapky na listoch, kvetných stopkách a púčikoch. Sú poukazom na to, že rastlina si aj v príliš suchom vzduchu musí udržiavať vodnú bilanciu, a preto pórmi vytláča rastlinnú šťavu, čo sa nazýva gutácia. Vodná bilancia je vyrovnaná len vtedy, ak je príjem vyrovnaný s výdajom, to znamená, ak je množstvo vody, ktoré rastlina prijala, rovnaké ako množstvo vody, ktoré transpiráciou vydala. Pri nízkej vzdušnej vlhkosti rastlina uzatvára prieduchy na listoch, aby sa nevyparilo veľa vody a aby nevyschla. Výdaj vody vtedy prebieha takýmto „núdzovým“ zariadením. Keď sa vzdušná vlhkosť zvýši, môže mať rastlina znovu prieduchy otvorené.
U mäkkolistých druhov orchideí sa často objavuje fenomén „harmonikových“ listov, čo je tak isto príznakom suchého vzduchu a problém sa dá ľahko odstrániť.
Niekedy sa na listoch objavujú hnedé vrcholky. Sú príznakom nevyváženého hnojenia alebo vysokej koncentrácie solí v polievacom roztoku.
Pásikované, bodkované alebo fľakaté listy poukazujú na vírusovú infekciu. Takéto rastliny sa nedajú liečiť, infekcia v nich ostane. Musí sa zamedziť ďalšie šírenie a napadnutú rastlinu treba jednoducho nekompromisne vyhodiť.
Poškodené korene
Prejavy: napriek tomu, že substrát je dostatočne vlhký, rastlina javí známky vysušenia. Pri druhoch rodu Phalaenopsis sa stáva, že rastlina síce tvorí veľa vzdušných koreňov, ale v črepníku je uvoľnená.
Príčina: môže to byť starý substrát a oslabená rastlina. Často to býva aj následkom napadnutia hubou Fusarium alebo iným typom húb, prípadne baktérií. Ohrozovanými orchideami sú Paphiopedilum a iné rody, ktoré netvoria vzdušné korene alebo ich tvoria málo.
Opatrenie: okamžite presadiť a zakoreniť pod fóliu. Ošetriť fungicídmi.
Botrytída
Prejavy: na bielych kvetoch vznikajú čierne fľaky, na ostatných rastlinách sa objavuje sivý povlak.
Príčina: príliš vysoká vzdušná vlhkosť a nedostatočné vetranie. Ohrozované sú všetky orchidey, ktoré sú vystavené takýmto podmienkam.
Opatrenie: optimalizovanie podmienok a prípadné ošetrenie fungicídmi. Postavte rastliny na podobločnici voľne, nie príliš husto, aby medzi nimi mohol dobre prúdiť vzduch. Zvýšené nebezpečenstvo infekcie je aj vtedy, ak sa rastliny dotýkajú okenného skla, na ktorom sa tvoria kvapky z vyparovania.
Zdroj: Joachim Erfkamp: Orchidey
Naše TIP pre krásne orchidey:
Substrát AGRO na orchidey s vysokým podielom vláknitej bielej rašeliny pre maximálne prevzdušnenie; na pestovanie rastlín s malou potrebou živín – napr. väčšina orchideí (Cattleya, Cymbidium, Phalaenopsis) a ostatné epifitické rastliny. Substrát FLO
RIA na orchidey je vyrobený z píniovej kôry a svojim zložením ideálne spĺňa podmienky pre rast orchideí.
Kvapalné hnojivo AGRO na orchidey s ideálnym pomerom živín NPK 6-5-6, roztokom prihnojujte 1x za dva týždne.
FLORIA listová výživa na orchidey obsahuje zmáčadlo, ktoré pomáha k lepšiemu pokrytiu listovej plochy prípravkom; jednoducho sa aplikuje priamo na list a na vzdušné korene a zabezpečíme tak rastline okamžitý príjem živín.
FLORIA tyčinkové hnojivo na orchidey s GUANOM zaisťuje dlhodobú a vyrovnanú výživu. Doporučené dávkovanie je cca 2 tyčinky k rastline. Guano pochádza z trusu morských vtákov, ktorí sa živia predovšetkým morskými rybami, ktoré sami o sebe obsahujú veľké množstvo horčíka a fosforu.