V tomto čase je ešte vhodné rozsádzanie pažítky, zimnej cibule, ligurčeka, rebarbory a ďalších druhov vytrvalej zeleniny. Na uvoľnené záhony sa stále ešte dá vysievať zelenina pre tohtoročný a budúci zber. Bude sa dariť reďkovke, kôpru a zimnému šalátu, ktoré pozbierame ešte do zimy. Špenát sejeme pre zber na jar.
Na otvorený záhon môžeme podľa počasia až do konca septembra vysádzať priesady zimného šalátu. Teplejšie oblasti a počasie dovoľuje ešte vysadiť sadzačku cibule, prípadne šalotku. Takto využijeme záhon po zemiakoch alebo hrachu.
Začíname likvidovať porasty odrodených druhov. Pozbierali sme plody kríčkových rajčiakov, uhoriek, prípadne cukiet, patizónov a špargľovej tekvice alebo hrášok, fazuľku a iné. Postupne uvoľňujeme záhony a zdravé rastlinné zvyšky dávame na kompost.
Jesenné výsevy a výsadby cibuľovej zeleniny
CESNAK KUCHYNSKY
Pestuje sa zo strúčikov. Cibule cesnaku sa rozdeľujú na jednotlivé strúčiky asi desať dní pred vysádzaním. Odporúča sa sadiť veľké strúčiky. Drobné a stredné strúčiky sa môžu použiť na konzumovanie. Z nevytriedeného sadiva vznikne nerovnomerný porast. Pri delení treba strúčiky starostlivo kontrolovať aby boli tvrdé a zdravé. Na plochu desať metrov štvorcových sa vysadiť asi 0,8 až 1,3 kg vytriedených vhodných strúčikov.
RADA AKO CHRÁNIŤ CESNAK
Ochrana proti hubovým chorobám a háďatku zhubnému spočíva v morení cesnakovej sadby. Zdravé a nepoškodené strúčiky sa po oddelení nechajú namočené v suspenzii prípravku na určitý čas, podľa návodu pre použité moridlo. Po morení sa strúčiky nechajú vysušiť a potom sa sadia. Moriť sa neodporúča ako sedem až desať dní pred výsadbou.
Cesnak sa tradične sadí koncom septembra až v októbri, lebo u nás sa pestujú väčšinou zimné odrody (paličiaky a širokolisté nepaličiaky). Strúčiky sa sadia do sponu 30 až 40 centimetrov krát 10 až 15 centimetrov. Hĺbka vysádzania má byt 5 až 8 centimetrov tak, aby vrcholy strúčikov boli centimetre pod povrchom pôdy. Plytko vysadené strúčiky sa v zime pôsobením mrazom vyťahujú na povrch. Po vysadení je dobré pozemok povalcovať. Do príchodu zimy cesnak dobre zakorení.
CIBUĽA KUCHYNSKÁ
Bežne sa pestuje z priamej sejby na jar. Vzhľadom na to, že cibuľa znáša mráz, môže sa siať na prezimovanie v druhej polovici augusta až začiatkom septembra. Pri dostatku pôdnej a závlahovej vody cibuľa dostatočne zakorení a do zimy narastie podzemná časť o priemere 5 až 7 milimetrov s niekoľkými listami. V takomto stave prezimuje a na jar pokračuje v raste. Ošetrenie je rovnaké ako pri jarnej sejbe. Z jesenných výsevov sa zbierajú cibule v máji ako lahôdková zväzková cibuľa neskôr ako vňaťová a v júli dozrieva ako suchá na konzumovanie alebo skladovanie.
Jesenné výsevy a výsadby listovej zeleniny
ŠALÁT HLÁVKOVÝ A LISTOVÝ
Pestujú sa na jeseň väčšinou ako následné plodiny po skorej zelenine, alebo skorých zemiakoch. Jesenný šalát sa vysádza od 25.augusta do 15. septembra. Pri všetkých šalátoch platí zásada plytkého vysádzania tak, aby srdiečko rastliny bolo nad úrovňou povrchu pôdy. Od 1. do 20. septembra sa môže siať osivo zimného šalátu do parenísk, alebo na chránené záhony. Z riedkeho výsevu naširoko sa predpestujú priesady bez rozsadzovania, ktoré sa vysadia od konca septembra až do polovice októbra. Do príchodu mrazov rastliny zakorenia a vytvoria niekoľko listov. V zime prerušia vegetačné obdobie a skoro na jar pokračujú v raste. Rýchlo dozrievajú do trhovej zrelosti a zbierajú sa skôr ako jarný šalát. Proti vymŕzaniu v zimnom období chránime porast prikrývaním hrubšou netkanou textíliou.
RADA ZIMNÝ ŠALÁT HLÁVKOVÝ sa môže pestovať aj z priamej sejby. V tomto prípade sa seje od 10. do 25. septembra do riadkov vzdialených 25 až 30 centimetrov a do hĺbky 2 centimetre. Semená vyklíčia, rastliny rýchlo vzídu a ešte na jeseň vytvoria štyri až päť listov. V tomto štádiu prezimujú. Čo najskôr na jar sa porast jednotí na vzdialenosť rastlín v riadku 20 až 25 centimetrov.
V jarnom období dorastú na konzumnú zrelosť a zbierajú sa medzi polovicou apríla až začiatkom mája.
ŠALÁT NA REZANIE
Sejeme podľa predpokladaného termínu zberu. Na dopestovanie listov stačí štyri až šesť týždňov. Na neskorý zber sa seje v auguste až septembri. Konzumné listy sa odrezávajú ostrým nožom, alebo nožnicami.
ŠPENÁT
Pre jesenný zber sa seje od polovice augusta do polovice septembra. Na prezimovanie treba špenát siať koncom septembra. Za priaznivého počasia možno siať aj v druhej polovici novembra. Osivo napučí, ale vzíde až skoro na jar. Hustá sejba podporuje vysoké úrody a vzpriamený rast špenátu. Za sucha sa odporúča zasiatu plochu povalcovať a zavlažiť. Špenát novozélandský má pomerne veľké semeno a tvrdú škrupinu. Pred sejbou sa zvykne namáčať vo vlažnej vode, aby sa urýchlilo klíčenie. Pestuje sa väčšinou z priamej sejby, ale môže sa aj z priesad. Bežne sa seje na jar, ale na jeseň vysiate osivo v pôde dobre prezimuje a klíči skoro na jar v budúcom roku.
ŠTIAV
Pestuje sa väčšinou z priamej sejby od apríla ži do septembra Po sejbe semená vzchádzajú pomerne rýchlo, čo závisí od podmienok Po vzídení sa odporúča jednotiť na vzdialenosť 20 centimetrov v riadku.
VALERIANKA POĽNÁ
Zo sejby v septembri až začiatkom októbra sa bude zbierať v zime až skoro na jar. Výhodná je sejba v septembri aj do nevykurovaných fóliovníkov a skleníkov pre zber v decembri.
Zber a uchovanie hlúbovej zeleniny
BROKOLICA
Zberové obdobie má od júna do októbra, alebo aj dlhšie. Zberu brokolice treba venovať mimoriadnu pozornosť Porast musíme stále sledovať a vyvinuté ružice zbierať postupne, v pravý čas. Ružice sú vhodné na zber, keď sú ešte kompaktné a nejavia známky zakvitnutia. Premeškanie tohto štádia spôsobí znehodnotenie trhového tovaru za niekoľko hodín. Brokolica sa nedá dlhodobo skladovať a v chladiarni či v chladničke vydrží iba 10 dní.
KALERÁB
Asi dva týždne pred zberom sa už nemá zavlažovať, aby nedochádzalo k praskaniu a hnitiu buliev. Skorý a letný kaleráb sa zbiera v čase konzumnej zrelosti kým sú buľvy krehké a šťavnaté. Môže sa skladovať len krátko s vňaťou v chladiarniach v teplote 1 °C. Pre neskorý kaleráb zber prichádza do úvahy od septembra do novembra. Pri zbere sa vytrhávajú celé rastliny, následne sa odstránia listy a skráti koreň. Modré odrody kalerábu, ktoré nie sú náchylné na drevnatenie, sa uskladňujú lepšie. Veľmi dobre sa uchováva biela odroda Gigant.
KAPUSTA HLÁVKOVÁ A KEL HLÁVKOVÝ
Hlavnú zberovú sezónu majú od septembra do neskorej jesene, podľa odrôd a času pestovania. Skoré a letné odrody sa zbierajú na upotrebenie v konzumnej zrelosti. Neskoré odrody na spracovanie a skladovanie treba zbierať čo najskôr pred príchodom mrazov. Hlávky sa vyrezávajú a odstraňujú sa vonkajšie poškodené listy. Pozbierané hlávky sa môžu skladovať v studených priestoroch. Ideálne podmienky sú 0 °C a vlhkosť vzduchu 90 až 95 percent. Neskorá kapusta a kel vydrží tri až šesť mesiacov. Vyššie a nižšie teploty spôsobujú zvýšenie strát.
KAPUSTA ČÍNSKA
Zberá sa v čase, ked’ rastliny vytvoria bohatú nadzemnú časť, ružicu zdravých a veľkých listov. Listy oberáme odlamovaním od vonkajších smerom ku stredu. Ponecháme len vnútorné listy a tak podporíme znovu ich rast. Uchovať sa môže iba niekoľko dní v chladničke, najlepšie v mikroténových vrecúškach.
KAPUSTU PEKINSKÚ
Zberáme postupne podľa potreby, ale hlavne od októbra do novembra. Prvé jesenné mrazy spravidla úrodu nepoškodia. Vyberáme celé rastliny, ktorým odrezávame korene. Na skladovanie sú vhodnejšie väčšie hlávky s hmotnosťou od 500 gramov vyššie. Uskladňujú sa v pivniciach a chladených skladoch. Lepšie vydržia s koreňom. Ak máme k dispozícii parenisko, zakladáme ich zvisle vedľa seba. Takto vydržia do konca decembra.
KARFIOL
Hlavnú sezónu zberu má v mesiacoch máj, jún a na jeseň v septembri až do mrazu. Hneď po zbere treba ružice schladiť. Skladovať sa má v tme a pri prúdení vzduchu. Pri opatrnom ukladaní do fólií je výhodnejšie listy odstrániť. Oneskorený zber je príčinou vybiehania ružíc pri skladovaní. Karfiol sa ukladá do prepraviek v jednej vrstve. Prepravky sa vystielajú papierom alebo perforovanými plastickými fóliami. Karfiol vyžaduje po schladení udržiavanie rovnomernej teploty v rozmedzí od -0,5 °C až 0 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu má byt 90 až 95 percent. Jarný karfiol vydrží v chladiarni 2 až 3 týždne jesenný až 8 týždňov
KEL
Kel kučeravý sa u nás pestuje len v záhradách. Konzumné listy začíname zbierať postupne odspodu počas celého vegetačného obdobia. Rastliny sú odolné voči mrazom, preto sa často nechávajú cez zimu na stanovišti. Po prvých mrazoch sú listy chutnejšie. V domácnosti sa umyté a vlhké listy, uložené do mikroténového vrecúška môžu uchovať v chladničke tri až päť dní .Kel ružičkový sa zbiera od októbra. Neškodí mu ani mráz, naopak po zmrznutícmajú ružičky jemnejšiu chuť. Oberajú sa ružičky jednotlivo alebo spolu so stonkou odrezanou nad hornou a spodnou ružičkou. Uchováva sa ako kel kučeravý.
Zber a uchovanie listovej zeleniny
ČAKANKA ŠTRBÁK-ENDİVİA
Vytvára listové ružice, ktoré sa vyrezávajú nožom, pričom sa ponecháva centimetrová koreňová časť pod listami. Pre konzumovanie v zimnom období sa hlávky zakladajú s koreňovými balmi v pivnici do vlhkého piesku, alebo do prázdneho pareniska. Pri teplote 1 až 5 °C a pri dobrom vetraní sa takto uchová až do februára. Pri skladovaní sa majú pozbierané listové ružice zakryť tmavou textíliou, ktorá takmer neprepúšťa svetlo. Za týždeň sa listy vybielia stratia horkastú príchuť a zostávajú krehké.
FENIKEL SLADKÝ BOLONSKÝ
Začíname ho zbierať od konca septembra do príchodu mrazov. Zbierame zdužinatené stopky s priemernou hrúbkou 10 centimetrov a s hmotnosťou 150 a 200 gramov. Zrezávame ich tesne nad zemou a listy skrátime na dĺžku 15 až 20 centimetrov. Niekoľko dní vydrží v chladničke zabalený do mikroténového vrecúška.
KOPOR VOŇAVÝ
Zbiera sa odrezávaním jemnej vňate. V tejto forme vydrží v chladničke iba pár dní. Na neskoršie obdobie sa odporúča vňat’ sušiť, mraziť alebo konzervovať octom.
MANGOLD
Mangold stopkový začíname zbierať asi 90 až 100 dní po vzídení porastu. Mangold listový zbierame 60 až 70 dní po vzídení. Listy mangoldu alebo listy s hrubými dužinatými stopkami zbierame postupne odrezávaním. Stopky listov sa považujú za lahôdkovú zeleninu. Chýbajúce listy sa rýchlo na hradia novými. Preto sú k dispozícii od augusta až do príchodu silných jesenných a zimných mrazov. Mangold zbierame tesne pred upotrebením, lebo rýchlo vädne.
PETRŽLEN LISTOVÝ A KUČERAVÝ
Poskytujú listy, ktoré podľa potreby odrezávame od júna až do príchodu tuhých mrazov. Po každom zbere vňať dorastá o tri až štyri týždne. Petržlen zvyčajne nevymŕza a môžeme ho nechať prezimovať v záhradke. Vňať prezimovaného petržlenu listového môžeme zbierať aj cez zimu a skoro na jar. Ak pozbieranú petržlenová vňať uzatvoríme v mikroténovom vrecúšku, vydrží svieža v chladničke niekoľko dní. Pre dlhšie uskladnenie sa vnať odporúča sušiť, mraziť alebo konzervovať v soli.
ŠALÁT
Šalát hlávkový po zbere rýchlo vädne, preto ho treba zbierať v skorých ranných alebo večerných hodinách, keď nesvieti slnko. Zbiera sa tak, že ostrým nožom odrezávame hlávky tesne nad povrchom pôdy. Najskoršie zbery jarných šalátov sú aktuálne od konca apríla až do polovice júna. Letný šalát ktorý sa pestoval z priesad bez rozsádzania sa zbiera od 15, júla až do 10 októbra. Letný šalát z priamej sejby sa zbiera od polovice septembra asi do novembra.
Šalát ľadový sa zbiera v letnom období. Z aprílovej výsadby ho začíname zbierať koncom júna. Z priesad vysadených v júli až auguste sa zbiera v septembri. Z priamej sejby v júni až v júli je šalát ľadový hotový na zber od septembra až do novembra. Jeho použitie je rovnaké ako šalátu hlávkového.
Šalát na rezanie sa seje podľa predpokladaného termínu zberu. Na jesenný zber sejeme v auguste. Konzumné listy odrezávame ostrým nožom, alebo nožnicami od septembra.
ŠPENÁT
Špenát novozélandský má hlavné zberové obdobie od júla do neskorej jesene. Z rastliny sa odrezávajú konce výhonkov so štyrmi až piatimi listami. Výhonky majú byť mladé, ešte bez kvetov. Špenát siaty sa začína zbierať, keď rastliny vytvárajú päť až šesť listov. Zberové obdobie trvá až kým porast nezačne vybiehať do kvetu. Pozbieraný špenát má byť bez korienkov. Zo sejby v auguste až v septembri zbierame špenát koncom septembra, v októbri až do konca novembra. Po zbere listy rýchlo vädnú, alebo sa zaparia.
ŠTIAV
Môžeme ho zbierať za 40 až 50 dní od výsevu. Keď sa objavia kvetné stonky treba ich odstrániť. Tým podporíme tvorbu nových kvalitných listov a predĺžime zber. V záhradke režeme listy postupne podľa potreby, alebo naraz každé tri až štyri týždne. Keďže je to trváca rastlina odolná voči mrazom nechávame ho na stanovišti niekoľko rokov.
ZELER
Zeler listový sa zbiera odrezávaním zelenej vňate. Rastliny dobre regenerujú a nové listy rýchlo dorastajú. Listy zbierame postupne prebierkou počas vegetácie.
Zeler stopkový sa začína zbiera v letnom období a zber trvá až do príchodu mrazov. Listové stopky odrezávame nad zemou, buď postupne, alebo naraz. Ak máme vybielené stopky, zbierame tak, že pôdu od nich odhrnieme a pri zemi aj s častou koreňa rastlinu odrežeme. Stopky majú mať v hornej časti šírku 2 centimetre a v dolnej 4 až 7 centimetrov.
ZDROJ: rok v zeleninovej záhrade, Magdaléna Valšíková