Hrdza hrušková. U nás dosť častá hubová choroba hrušiek, ktorej pôvodcom je Gymnosporangium fuscum, vyskytujúca sa predovšetkým na listoch, vzácne aj na kôre konárikov a na plodoch. Patrí medzi tzv. dvojdomé hrdze, ktoré potrebujú k svojej existencii ešte druhého hostiteľa, a tým je borievka kláštorská (Juniperus sabina).
Z ovocných drevín postihuje hrdza iba hrušky, bez nápadných rozdielov medzi kultivarmi. Sú to okrúhle žltopomarančové až červenkasté škvrny, ktoré sa pomaly v priebehu viacerých týždňov zväčšujú (1a). Keď dosiahnu priemer 7-10 mm, a to zvyčajne v auguste, prestávajú sa zväčšovať. Vtedy mávajú karminovočervenú farbu a na líci listov možno vidieť na škvrnách skupinu čiernych bodiek (1a). Rub listu sa v mieste škvrny zduruje a pomaly sa na nej vytvárajú niekoľko mm vysoké kuželovité útvary (1b). Čierne bodky sú osobitným typom plodničiek, ktoré voláme spermogóniá. V kužeľovitých útvaroch vznikajú jednobunkové nepravidelne okrúhle prášivkové výtrusy (éciospóry). Celkom zriedkavo možno vidieť tieto útvary aj na kôre konárov, či na plodoch.
Na borievke sa objavuje hrdza na jar, v priebehu apríla, ako pomarančové glejové viacmilimetrové výrastky na kôre kmienikov alebo konárov (1c). Tieto výrastky sú zložené z množstva dvojbunkových krémovo sfarbených zimných výtrusov- teliospór, ktoré majú hrubú hnedú blanu.
Pôvod nákazy hrušiek je v týchto zimných výtrusoch, ktoré po vyklíčení infikujú hruškové listy. Výtrusy, ktoré sa vytvárajú počas vegetácie v spermogóniách alebo prášivkách, nemôžu infikovať hrušky, ale len borievku. Nákazy borievok nastávajú už na jeseň.
Zimné výtrusy sa roznášajú do okolia a môžu ohroziť hrušky až do vzdialenosti niekoľko sto metrov. No intenzita nákazy rýchlo klesá so vzrastajúcou vzdialenosťou hrušiek od chorých borievok. Na vyklíčenie výtrusov treba kvapôčku vody. Najviac infekcií nastáva v daždivom aprílovom a májovom počasí.
Ochrana Citeľné škody môžu vzniknúť len v najbližšom okolí napadnutých borievok. Ich včasné odstránenie je najlepšou prevenciou proti hrdzi.
