Odumieranie malín. Hubová choroba lis-tov a výhonkov malin, ktorej pôvodcom je priesvitka sploštená (Didymella applanata). Nesprávne sa nazývala metlovitosť, pretože výskyt huby D. applanata sa omylom považoval za príčinu metlovitého rastu malinových krov. Huba sa vyskytuje u nás všade, kde sa pestujú maliny, no závažnejšie škody spôsobuje najviac na prehustených vlhkých stanovištiach.
Postihuje iba maliny. Prvými príznakmi bývajú hnedé usychajúce škvrny na listoch, začínajúce najviac na okrajoch listov alebo pri strednej žile. Škvrny sa rýchlo zväčšujú a môžu zasiahnuť aj stopku. Listy s väčšími škvrnami pomaly usychajú a opadávajú (la).
Takmer súčasne s listami bývajú napadnuté aj mladé zelené výhonky, na ktorých vznikajú fialové, neskôr aj hnednúce škvrny najviac okolo púčikov a v miestach, kde vyrastá z výhonku listová stopka. Škvrna sa často predlžuje a vytvára na výhonku dlhú elipsu alebo aj golier (1b). Pri väčšom rozsahu takýchto nekróz môžu malinové výhonky predčasne uschnúť. Často sa stáva, že takéto výhonky na jar už nevypučia. Na jeseň po zdrevnatení výhonkov sa škvrny akoby strácajú a kôra nadobúda hnedé farebné odtiene. Na jar dozrievajú na výhonkoch v mieste vlaňajších škvŕn ploché bodkovité tmavé plodničky huby, z ktorých sa potom uvoľňujú dvojbunkové askospóry. Tie sú prakticky hlavným zdrojom jarných infekcií. Na listoch sa v priebehu leta ojedinele vytvárajú pyknídiá s jednobunkovými konidiami, ktoré nemávajú pri šírení choroby takmer nijaký význam.
Ochrana. Pri prevencii treba dbať na riadny rez a presvetľovanie maliniska, ako aj na včasnú likvidáciu burín.
