Škvrnitosť listov kôstkovín. Túto nebezpečnú hubovú chorobu kôstkovín možno u nás vidieť všade, no najčastejšie sa vyskytuje vo vyšších chladnejších polohách.
Postihuje tak teplomilné kôstkoviny (marhule, broskyne, mandle), ako aj čerešne alebo višne; menej často škodí aj slivkovinám.
Prvé príznaky, pomerne skoro na jar, možno zistiť na vyvíjajúcich sa lístočkoch, na ktorých vznikajú okrúhle suché hnedé až hnedočervené škvrny, ktoré začínajú čoskoro z listov vypadávať (1, 2a, 3a). Tak sa objavujú na listoch dierky, podľa ktorých sa choroba niekedy nazýva dierkovitosť listov. Na odumretom pletive listov sa vytvárajú v malom počte výtrusy, čiže konidiá pôvodcu huby Clasterosporium carpophilum, ktoré bývajú elipsovité, najčastejšie štvorbunkové.
Po odkvitnutí stromov huba napáda aj plody. Objavujú sa na nich tmavé, až do dužiny prenikajúce preliačeniny, v ktorých sa niekedy
vytvárajú drobné kvapôčky gleja. Silnejšie postihnuté plody sa znetvorujú, nedozrievajú a niekedy aj predčasne opadávajú (2b, 3b).
Pomerne časté sú aj jarné infekcie kôry letorastov. Huba takisto spôsobuje tmavé preliačeniny, sprevádzané často glejotokom, a spôsobujúce zakrpatenie letorastov a vzácne aj ich odumretie.
Najintenzívnejšie šírenie choroby prebieha v jarných mesiacoch (apríl-jún), kedy ho podporujú časté dažde, ktoré nemusia byť príliš výdatné . Ak po objavení sa choroby nastane suchšie obdobie, môže spôsobiť masové opadávanie aj slabo napadnutých listov alebo plodolov. Zdrojom jarných infekcií bývajú konídiá, ktoré prezimujú na vlaňajších listoch, na chorých konároch alebo aj na iných miestach.
DIhšie trvajúce daždivé počasie na jar, tienistá poloha záhrady, zahustené koruny stromov, to všetko sú podmienky pre intenzívne šírenie choroby.
