Živiny v pôde

Živiny v pôde – základné symptómy a ich diagnostika.

Základné živiny a ich dostupnosť sú kľúčovým faktorom pri neustálom kosení, každodennej záťaži a v neposlednom rade pri dosiahnutí a udržaní očakávanej farebnosti porastu. Hnojivá a ich použitie sú veľmi dôležitým nástrojom pri udržiavaní trávnika. Živiny v nich obsiahnuté pozitívne vplývajú na rast, farbu, regeneráciu, hustotu, rovnomernosť, vývoj koreňovej zóny a odolnosť voči chorobám. Hnojivá poskytujú rastlinám základné elementy potrebné pre ich rast, pričom každý prvok, ktorý prostredníctvom hnojív v priebehu roku aplikujeme, má vplyv na celkové využitie a dostupnosť ďalších živín nachádzajúcich sa v pôde.

Už v 19. storočí Liebig a ďalší vedci zistili, že niektoré konkrétne  prvky (N, P, K, Mg, atď) sú pre rast a vývoj rastlín veľmi dôležité.  Liebigov zákon minima hovorí: “Ak sa v pôde vyskytuje jeden zo základných biogénnych prvkov (N,P,K,Ca) v nedostatočnom množstve, rastlina môže využiť aj ostatné tri živiny len v obmedzenej forme, hoci ich je v pôde dostatok. Ak je koncentrácia daného prvku v koreňovej zóne príliš nízka, rastlina bude prirodzene čeliť jeho nedostatku a tento fakt skôr či neskôr obmedzí  jej rast a vývoj. Ale platí to aj opačne, tj. aj prebytok, teda príliš vysoká koncentrácia istého prvku, má negatívny vplyv a môže byť toxická pre rastlinu.

Cieľom tohto článku je pomôcť Vám voľným okom identifikovať prejavy nedostatku prvkov a na základe týchto informácii nájsť vhodné riešenie na opätovné dosiahnutie zdravého a vitálneho porastu.

Ako vizuálne identifikovať nedostatok živín?

Našťastie rastliny nám „pomôžu“ tak, že akékoľvek príznaky nedostatku živín ukážu na listoch alebo na iných častiach. Presne tak, ako je tomu pri chorobách. Pozitívne je, že ak správne identifikujeme problém, sme schopní ho rýchlo a efektívne riešiť. Negatívom je, že už počas tejto úvodnej fázy – kedy sa objavia príznaky – môže dôjsť k istému poškodeniu.

Medzi príznaky, ktoré sú pozorovateľné vizuálne patria: pomalý vývoj koreňovej zóny, stoniek a listov, chloróza (žltnutie) alebo nekróza rôznych častí rastliny.
Ak sú príznaky obvyklé a charakteristické, pomôže nám to vyriešiť problém s malou námahou. Našťastie väčšina príznakov sa prejaví na listoch. Príznaky pozorovateľné na koreňoch prirodzene nie sú tak ľahko viditeľné. Vtedy je treba zobrať vzorku pôdneho profilu z aktívnej koreňovej zóny s následnou analýzou.

Deficit Mn listy paradajky

Deficit K list paradajky

Deficit Fe paradajka

 

Deficit Ca listy paradajky

Deficit BOR plod paradajky

 

Konkrétne príznaky nedostatku podľa jednotlivých prvkov

Dusík (N) – práve dusík je prvkom, ktorého nedostatkom trpia pôdy (najmä pôdy na piesočnatom podloží) najčastejšie. Rastlina má svetlejšiu bledozelenú farbu, spodné listy obvykle žltnú a schnú. Nedostatok dusíka negatívne vplýva aj na samotný rast, nakoľko dusík je potrebný pri všetkých metabolických procesoch.

Fosfor (P) – Po dusíku je to druhý najčastejšie chýbajúci prvok v pôde. Často býva pevne viazaný v pôde a tím nedostupný pre rastliny. Pri jeho nedostatku sú rastliny tmavozelené (na rozdiel od tých, ktorým chýba dusík), na listoch aj ich okrajoch môže byť pozorovateľná aj červená a purpurová farba. Rastliny môžu byť zakrpatené, vývoj mladých rastlín je viditeľne pomalší.

Draslík (K) - Po dusíku a fosfore, je toto tretí najčastejšie chýbajúci element. Práve preto sú všetky priemyselné hnojivá špecifikované práve pomerom týchto troch základných prvkov (NPK). Rastliny sú pri nedostatku draslíka citlivejší na nedostatok vody a vysoké teploty. Na starších listoch môže dochádzať k nekrózam.

Síra (S) – síra je väčšinou prítomná v pôde v dostatočnom množstve, takže jej nedostatok je dosť zriedkavý.  Ak však nastane, staršie listy (celé) budú blednúť a na koncoch mladých stebiel môže byť pozorovateľná chloróza.

Horčík (Mg) – prvým príznakom býva chloróza starších listov, ale v tomto prípade ide o chlorózu medzi žilnatinou, prípadne o žlté pruhy. Nedostatok horčíka však nemá vplyv na samotný vývoj rastliny.

Železo (Fe) – nedostatok sa prejaví chlorózou medzi žilnatinou podobne ako pri horčíku, ale v tomto prípade budú ako prvé zasiahnuté mladé listy. V niekoľkých prípadoch bolo pozorovateľné aj žltnutie samotných žiliek. V závažných prípadoch sa na mladých listoch objavia aj nekrotické škvrny.

Mangán (Mn) - počiatočné príznaky sú podobné ako pri nedostatku železa a horčíka, teda chloróza medzi žilnatinou a následne sa na buď najmladších alebo najstarších listoch objavia nekrotické škvrny. Ak je podozrenie na nedostatok železa, horčíka alebo mangánu, najlepším riešením je vykonať rozbor pôdy, ktorý jednoznačne určí, ktorý prvok chýba.

Zinok (Zn) - nedostatok zinku sa niekedy prejavuje zníženou energiou rastu stebiel, rastliny majú často menšie listy. Okraje listov môžu byť zdeformované.

Meď (Cu) - nedostatok tohto prvku sa vyskytuje veľmi zriedkavo, nakoľko ho rastliny potrebujú veľmi málo. Ak už sa nedostatok prejaví, hlavné príznaky sú tmavozelená farba najmladších stebiel a ich zdeformovaný, často skrútený tvar.

Molybdén (Mo) –  nedostatok sa tiež vyskytuje veľmi zriedkavo, prejavy sú chloróza starších listov medzi žilnatinou a stredných stoniek, ktorá postupne zasahuje aj mladšie steblá. Najmladšie steblá sa zdeformujú a následne uhynú.

Bór (B) – spozorovanie príznakov jeho nedostatku môže trvať dlho,  pretože sa v rámci rastliny pohybuje veľmi pomaly.  Nedostatok spôsobuje rozpad vnútorných tkanív rastlín a prejavuje sa odumieraním vrcholcov, výhonkov a koreňov. Analýza pôdy je v tomto prípade nevyhnutná.

Čo treba robiť, keď sme identifikovali  nedostatok nejakého prvku?

Hneď potom ako spozorujeme  príznaky na listoch alebo pomalší rast, najlepším riešením je analýza pôdy alebo rastlín. Ak chceme pracovať efektívne, analýza je jednoznačne najlepší spôsob odhalenia symptómu.

Základné faktory ovplyvňujúce rast rastlín

• Svetlo a jeho intenzita, vplyv UV žiarenia
• Mechanické zásahy
• Teplota vzduchu a pôdy
• Vzduch – relatívna vlhkosť a teplota
• Voda – pH, teplota a el. vodivosť
• Živiny